..Rozlúčka...
Neplač...
Čo ak ťa plač dusí, lebo zabudnúť sa dá-musí.
Jak ťažko mi je zriecť sa tvojich očí..
Jak ťažko mi je viac ťa nevidieť, nesmieť pobozkať za lásku tvoju bolesť Ti dať.
Viem, že slovám týmto nechceš veriť, so slzami ich máčaš..no predsa..
aspoň odpusť, že odchádzam..
Ďakujem Ti za lásku, ktorú si mi dala, za šťastie, ktorým si ma hriala.
Spomienky som si zachoval...
Možno, že i ty šťastie si nájdeš.
Odpusť, že od teba odchádzam, že už nie som tvoj.
Posledný úsmev šťastie daruj mi, tíško ťa prosím..ODPUSŤ A ZABUDNI!