Niečo z môjho doterajšieho života....
...A opäť je to tu.
Opäť sa to zopakovalo po šiestich mesiacoch...A opäť sa sama seba pýtam, že v čom robím chybu.Stále tú istú chybu dookola...
Mávam taký rituál.Uvarím si čaj a uvelebím sa na svojej obľúbenej pohovke.Je to jediná pokojná chvíľka po dlhom čase, keď môžem viesť dlhočizné dialógy sama so svojím vnútorným "JA". Sú to chvíle, ktoré mi nikto nemôže vziať a zároveň sú niečím intímnym a tajomným.Chvíle, kedy riešim veci, ktoré nikto nesmie vedieť, pretože by si pomyslel, že riešim niečo čo by bolo každému normálnemu človeku jednoznačné...
Trpím akútnym nedostatkom lásky a obrovskou dávkou naivity..
Možno to bude tým, že túžim byť milovaná najviac na svete.Možno moja naivita nepozná hranice.Možno každým novospoznaným mužom v mojom živote uverím, že ma bude milovať tak, ako to ja chcem a ako si to zaslúžim.
Keď sa tak nad tým zamyslím, ani vlastne neviem, ktorý z mojich 5-tich " milovaných" bol ten, ktorý zanechal vo mne najväčšie stopy, alebo ktorí z nich bol ten, ktorý spustil tú lavínu pochybností o normálnosti dnešných vzťahov.Pretože dnešné vzťahy sú všetko...Len nie normálne....Jedno však viem iste.:
"Ďakujem, viac si z takýchto mužov neprosím."
Aby ste vedeli, čo tým presne myslím a že čo ma viedlo k tomuto vyhláseniu, rozhodla som sa, že postupne Vám ich všetkých predstavím.Úsudok už bude na Vás...