Sklamanie...uff
Vytriezvenie
...rozumiem pod tým, snahu prijať fakt, že človek, ktorý nás sklamal nebol taký, akého sme si ho vykreslili v sebe.Možno sme mu pripisovali vlastnosti, ktoré vôbec nemal, len my sme chceli, aby bol podľa našich predstáv.Možno sme nevnímali dostatočne jeho správanie.Možno sme ani nechceli vidieť chyby.Vzali sme si z neho to,čo nás najviac priťahovalo.A potláčali sme v sebe to, čo sa nám na ňom nepáčilo.Vytriezvenie je vždy,ako zobudenie z nereálneho sna.Odrazu vidíme všetko jasne.Odrazu vidíme toho človeka v skutočných farbách..
Pochybnosti
...ktoré mi v danej chvíli víria hlavou..či slová ,činy, alebo gestá boli z jeho strany úprimné, alebo len dobre zahratým divadlom.Vždy je lepšie spýtať sa priamo.Hoci riskujeme, že odpoveď nebude pravdivá.Nie je nič horšie, ako nalomená dôvera.
Obviňovanie seba samého
...či som to mohla zvrátiť, či som ho ja nejakým spôsobom nevyvolala...či som spravila niečo, čo ho prinútilo tak reagovať.Možno som nebola dostatočne otvorená.Možno som nevedela dosť dobre vyjadriť, čo od toho druhého očakávam.Možno som nevedela dostatočne ukázať, čo cítim.
Hľadanie východiska
...ako ísť ďalej.Odpustiť, alebo nechať plynúť čas.Zabudnúť, alebo dať tomu druhému novú šancu.
JA síce odpúšťam, ale nezabúdam.Každým mojím sklamaním strácam kus seba.A VŽDY to bolí.A VŽDY chcem utiecť. A VŽDY chcem zabudnúť...Až po uplynutí nejakého času si dokážem sadnúť s tým druhým a prebrať všetko, čo sa stalo.Pretože vtedy už vnímam veci také aké v skutočnosti sú.A pretože vtedy už všetky city a dôvody prečo to bolí pominuli....