Strata milovaného človeka....
Smrť mojej starej mami ma ako dieťa veľmi zasiahla.Dodnes si pamätám na deň,keď prišiel poslíček s telegramom, ktorý oznamoval,že moja stará mama zomrela.Len som stála na chodbe nášho bytu a hľadala v očiach mojej mami niečo, čo by tú hroznú správu nepotvrdzovalo..Ale žiaľ bola to pravda.Zostali sme úplne šokované a neschopné slova.Zrazu sme sa rozplakali a nevedeli s tým prestať.Zdalo sa mi to tak nepochopiteľné.Veď včera sme boli za ňou v nemocnici,vravela, že sa cíti lepšie.Usmievala sa a povedala, že ak ju pustia domov,upečie nám dobrý koláč.Taký,akí máme radi.Bola typickou starou mamou, u ktorej som najradšej trávila všetky letné prázdniny.Veľmi nás všetkých ľúbila ( bolo nás 8 vnúčat) a nikdy nerobila medzi nami rozdiely.Veľa sa s nami hrávala.Keď sme boli smutní snažila sa nás rozveseliť,alebo upiekla nejakú dobrotu,ktorú sme milovali.
Pamätám si na "zabíjačky", keď sme sa všetci zišli a my ako malé deti (všetci bratranci a sesternice) sme sa hrávali vonku na dvore.
Milovala som jej kvety,ktoré vysádzala vždy s veľkou láskou a ktoré keď rozkvitli vytvorili neskutočnú nádheru,ktorá pripomínala nebeskú záhradu...
Spomínam si, že raz na prázdninách mi bolo veľmi smutno za rodičmi, tak ma chytila za ruku a zaviedla do "šopy", ktorá bola postavená z dreva a vzala ma do kúta, odkiaľ vytiahla veľký prútený kôš.Boli v ňom mačiatka :)...Úplne malinké chlpaté klbká, ktoré svoj strach prezentovali neustálym mňaukaním.Dovolila mi jedno si vziať a celú noc som sa oň starala.Úplne som zabudla na smútok.
A taktiež si pamätám prvú jar bez nej.
Zostala mi hlboko v pamäti, pretože keď som vstúpila na jej dvor, rozkvitli všetky jej obľúbené kvety a v každom jednom z nich som ju videla.
Napadlo ma iba jedno.Aká by bola šťastná, keby tú nádheru, ktorú vytvorila videla...